Kino Art v Distillery

Americké nezávislé léto

Program festivalu

15. — 16. 8.

amnez1

Z televize na velké plátno! Filmový klub na druhém kanále nás po mnoho let učí milovat americké nezávislé filmy a my nyní tuto lásku na dva dny přeneseme do Artu! Devět titulů, které vám ukáží, že americké nezávislé filmy si našli cestu i do kin. A že americký film stále žije a prosperuje, co více, daří se mu a vypadá sexy! A bacha, tento rok vás budeme hlavně děsit!

amnez2

Nezávislý film
Za málo peňazí veľa „muziky“

Na prvý pohľad ho možno nespoznáte. Herci, na ktorých sa pozeráte, často nie sú práve hviezdy, miestami sa správajú inak, ako ste od filmových hrdinov zvyknutý, aj ten príbeh sa vyvíja trochu inak… Verte však že to, čo sledujete na filmovom plátne, stálo niekoľkokrát menej ako blockbuster, na ktorý vás multiplexy lákajú už niekoľko mesiacov. O tom, že sa oplatí prísť i na film bez megalomanskej reklamnej kampane a možnosti kúpiť si tematickú hračku v Happymeale, vás tento mesiac v Arte rozhodne presvedčíme.

amnez3

Kritériá pre zaradenie filmu do škatuľky indie (nezávislý) film sú rôzne. Pre niekoho to môže byť dielo s výrazne obmedzeným rozpočtom a novátorskými postupmi, iný trvá na tom, že ho naviac nesmie vyprodukovať žiadne veľké, dobré známe štúdiou typu Paramount, Universal, Disney či jeho menšie dcérske spoločnosti, ktoré sa tvária nezávisle a krátia projektom rozpočet, no ich financovanie je napriek tomu značne jednoduchšie. Talent, výborný scenár či originalita sú síce veci, ktoré väčšina divákov ocení, nemožno však zabúdať na skutočnosť, že natáčanie je pre štúdio v prvom rade biznis a musí sa podriaďovať neviditeľnej ruke trhu. Preto sa v posledných rokoch v majoritnej kinematografii stretávame so záplavou pokračovaní starších filmov, reamake-ov, filmov na základe komixov. Zavedená značka proste dobre predáva a svojich divákov si nájde vždy v nezanedbateľnom množstve. Koľko z vás (rozumej celkovo z divákov, diváci Artu sú samozrejme svetlá výnimka) však príde na takého Neznámeho od jazera (2013), o ktorom, rovnako ako o pánovi z titulu, potenciálny návštevník nikdy nikde nepočul? Samozrejme okrem reportáží z filmových festivalov. Avšak ruku na srdce, pre koľkých z nich predstavujú poradcu pred návštevou kina? A to je práve tá chyba!

amnez4

Pokiaľ ste nadšencom blockusterov a nezávislej tvorbe sa vyhýbate oblúkom, skúste im dať tento mesiac predsa len šancu. Indie tvorba sa totiž neustále vyvíja a dospieva do štádia, kedy ide často s komerčnou tvorbou čo sa týka technickej úrovne ruka v ruke, niekedy ju dokonca dokáže napriek obmedzeným financiám prekonať. Nebojí sa totiž experimentovať. V dobe naoko vyčerpaných možností prichádza s inováciami nie len v narácii, kombinuje, variuje a rúca hranice. Nezávislosť sa naviac netýka len nováčikov a neznámych režisérov. S menom Jima Jarmuscha ste sa už pravdepodobne niekedy stretli, napriek tomu jeho najnovší film Prežijú len milenci (2013), môžeme pokojne do našej škatuľky vložiť. Upírsky príbeh na hony vzdialený od Twilightu a jemu podobným žánrovkám rieši existencionálne problémy a krvných gurmánov poľudšťuje do najväčšej možnej miery. Podobným prípadom sa stáva i dielo iránsko-americkej režisérky Any Lily Amirpour Sama nocí tmou (2014). Taktiež totiž kombinuje postupy charakteristické pre rôzne žánre a vystavuje tak diváka prekvapeniam v podobe sviežej kombinácie hororu a romantiky s prvkami westernu. Túto kombináciu proste chceš vidieť.

amnez5

Milovníci hororu mi dajú za pravdu, že nájsť originálny a správne atmosferický kúsok je čím ďalej tým väčší oriešok. Po premiére Čarodejnice (2015) Roberta Eggersa ich srdiečko však právom zajasalo. Zabudnite na vrcholy typu „vybehne bubák, pridáme zvukový efekt a diváci budú od strachu utekať z kinosál“. Ono by to možno fungovalo, keby sme sa s podobným postupom nestreli už miliónkrát. Čarodejnica si buduje atmosféru postupne. Privedie nás do realistického prostredia s uveriteľnými postavami a (v rámci možností) logickým gradovaním. Získate dosť času vytvoriť si s ústrednou rodinkou blízky vzťah, na základe čoho vám následné udalosti vezmú dych. Určitej dávke konvenčnosti neutečieš síce ani v Neutečieš (2014) Davida R. Mitchella. Lekcia o nebezpečnosti nechráneného pohlavného styku, po ktorom sa na vás môže nalepiť povestný bubák a zabiť vás, vybočuje z priemernosti nie len svojim technickým prevedením, ale hlavne metaforickosťou a možnosťou vztiahnuť príbeh fungovanie reálnych medziľudských vzťahov a osobných démonov v nás, ktoré tieto procesy sprevádzajú a vyvolávajú. A čo je desivejšie než naše predstavy a obavy?

amnez6

Nezávislosť neponúka len možnosti experimentovať priamo z postupmi v danom diele, ale i v rámci celej tvorby určitého režiséra. Dobrým príkladom je Quentin Dupieux a jeho Fízlovia, hajzlovia (2013) v porovnaní s neskoršou Realitou (2014). Ťažko možno čakať od tvorcu streštenej kriminálnej komédie s Marilynom Mansonom v úlohe emo teenegera prechod k surrealistickej, hoci taktiež komediálnej rovine, ktorá stiera hranicu medzi reálnym a nereálnym. Vďaka stovke filmových nadšencov a projektu Scope100 sa síce neskôr, ale predsa dostala Realita do našej kino distribúcie a my si môžeme užiť rozmanitosť medzi bláznivou zábavou vo Fízloch, hajzloch so snením v bdení a bdením vo sne skvelej Reality (vedeli ste že diviak dokáže zjesť videokazetu bez toho, aby ju poškodil?) Absurdný humor plus hudba Philipa Glassa? Nech žije indies!

amnez7

Jarné prázdniny si treba užiť. Neviazanosť, alkohol, hudba, more.. Doba plná možností, skvelá nálada, všetci sú priateľský… až dokedy sa neminú prachy. Ono taký mejdan bez peňazí nie je nič moc. O tom vedia svoje aj baby zo Spring Breakers (2012) Harmony Korine, ktoré dávajú násiliu a výtržnostiam úplne nové motivácie ako tie, na ktoré sme zvyknutý. Nič nemusí byť čiernobiele a záporák nie je nutne zloduch do morku kostí. Dlhé sekvencie pripomínajúce videoklipy so starostlivou hrou svetiel a farieb vás vtiahne priamo do epicentra párty a podobne, ako hlavné hrdinky, ani vy nebudete chcieť aby prázdniny niekedy skočili. Tým sa posúvame k žánrovej tvorbe postavenej na väčšej podobnosti s reálnym svetom. Ak ste milovníci drám zo života, mám pre vás dobrú správu. Ani na vás nezávislá tvorba nezabúda. Prináša vám dokonca možnosť vyhnúť sa pátosu a citovému vydieraniu bohužiaľ často typickému pre mainstreamové dramatické filmy. James White (2015) Josha Monda sa stará o svoju smrteľne chorú matku a to sa mu výrazne podpisuje na psychike a na vzťahoch k ostatným ľuďom. Civilné herectvo a udalosti bez skrášľovania odhaľujú uveriteľný profil „jedného z nás“, čo chytá za srdce viac ako hollywoodske rozprávky pre dospelých s nevyhasínajúcou iskričkou nádeje. Rebecca Miller sa zas na každodenné útrapy vo filme Maggie má plán (2015) pozerá s humorom. Zvýraznením niektorých ľudských vlastností a situácii vytvára miestami až screwballovú (streštenú) komiku, ktorá však má stále realistické základy. Chuťovka na letný podvečer ako vyšitá.

amnez8

Mnoho podôb nezávislého filmu prináša svieže osvieženie v porovnaní s jednoliatou mainstreamovou tvorbou, ktorá na nás dennodenne číha z reklám, plagátov či billboardov. Indies tvorba sa neustále vyvíja, zvyšuje svoje kvality, preto rozhodne stojí aj za pozornosť divákov, ktorým sa zatiaľ úspešne vyhýbala. Skúste sa vďaka nej na tradičné veci pozerať netradičným spôsobom, možno si tento pohľad zamilujete.

(Matúš Slamka)